Nie, láska nie je veda (aj keď sa to občas hovorí :D)ale práve tieto dve veličiny spájajú týchto dvoch ľudí. Sú to také malé detaily, ktoré človeka zaujmú a upútajú ho k ľuďom o kúsok bližšie.

Keď farár (v tomto prípade farárka) má krásny prejav lebo tieto detaily pozná. Keď nám dvom sa hneď fotí v o čosi priateľskejšej atmosfére, keď tieto detailíky poznáme.

Samozrejme, fotografovanie je služba ako iná, kľudne ju môžeme porovnať s uprataním bytu, umytím auta alebo cateringom. Človek má predstavu, ktorú zdelí ale nepotrebuje to rozvíjať, je to krátka dohoda a rýchly výkon služby. Ale môže to byť iné. Keď ideme fotiť svadbu, tak si s budúcimi manželmi dohodneme stretnutie a pri káve prediskutujeme všetky predstavy, všetky maličkosti, kam môžme, kam nemôžme ísť, čo zaznamenané mať chcú a čo nie. Vytvorí sa medzi nami vzťah kamarátskejší a už nepobehujeme na takejto veľmi intímnej udalosti v kruhu blízkych ako cudzinci (a verte mi, je to oveľa lepšie).

Táto svadba bola presne taká. Priateľská a cítili sme sa ako naozajstná súčasť. Slzy nám tiekli pri krásnych sľuboch lásky a úsmevy na perách nám čarovali vtipné momenty :).

Ďakujeme, že sme tam mohli s vami byť, bolo to krásne, bolo to iné a nové.